Kotvičník zemný a jeho vplyv na zdravie

Vplyv Kotvičníka zemného na zdravie

Kotvičník pozitívne pôsobí na tvorbu testosterónu a zvýšenie fyzickej kondície (1,2). V ľudskom tele kotvičník pôsobí ako stimulátor, podporuje proteínovú syntézu (3), pričom podporuje metabolizmus (4).

Kotvičník zemný sa zdá byť efektívnym prostriedkom v rámci posilnenia erekcie a zvýšenia plodnosti (5). Suplementácia kotvičníka všeobecne vedie k zlepšeniu sexuálnych funkcií (6). Tiež pomáha pri slabom libide a impotencii (7). Užívanie kotvičníka vedie k znateľnému zvýšeniu počtu spermatocytov (8). Ďalšia štúdia dokazuje pozitívny vplyv kotvičníka na mužov trpiacich oligozoospermiou (nízky počet spermií v ejakuláte) (5, 9).

Konzumácia kotvičníka má preukázateľný pozitívny vplyv pri nepravidelných menštruačných cykloch u 2/3 žien. U žien s poruchou menštruačného cyklu, ktorým bol podávam kotvičník neboli navyše pozorované nežiaduce vedľajšie účinky, ktoré sa často prejavujú pri užívaní klasických liekov. Tiež sa ukázalo, že kotvičník zmierňuje menopauzálne symptómy (potenie, depresia, nespavosť a úzkosť) až v 98% prípadov. Ďalším podstatným poznatkom z liečby kotvičníkom je fakt, že u sledovaných žien neboli zistené žiadne zmeny v koncentrácii hormónov ženských hormónov (prolaktín, estradiol alebo progesterón) (10).

Pokiaľ túžiš vyskúšať moc kotvičníka na vlastnej koži, musíš skúsiť našu vyladenú kašu POWER, ktorá obsahuje odporúčanú dennú dávku tejto zázračnej byliny. Ak nemáš rád kaše, môžeš vyskúšať samotný kotvičník, ktorý ponúkame v najvyššej možnej kvalite.

Referencie

1) Gauthaman, K., & Ganesan, AP (2008). Hormónové účinky Tribulus terrestris a jeho úloha v riadení malej erektívnej dysfunction – hodnotenie vplyvu liekov, králikov a rat. Phytomedicine, 15(1-2), 44-54. 35.

2) Taskov M (1988). Vitaton. Med-BiolInf 1: 3

3)Sheitanov M, Khristov T, Taskov M, et al. (1988). Vitaton: comparatívne štúdie na jeho účinok na zvýšenie intenzity labelovaných aminoacidov v cellular proteínoch. Med-BiolInf 1: 20-23.

4) Toshkov, A., Dimov, V., & Zarkova, S. (1985). Tribestan: immunostimulating properties. Med. Inf, 28-31.

5) Arsyad, KM (1996). Účinok protodioscínu na kvalitu a kvalitu spermií z mužov s moderatou idiopatickou oligozoospermiou. Medika, 22(8), 614-618.

6)Nikolaeva LF, Dedov II Kurbanov VA. Kardiológia. 1986;26(7):82-85.

7)Misra DN, Shukla GD. Indian Med Gaz. (1984). 118(10):322–324

8) Viktorov, I., Bozadjieva, E., & Protich, M. (1994). Pharmacological, pharmacokinetic, toxicological a clinical štúdies on protodioscín. IIMS Therapeutic Focus, 2, 311-13.

(9) Nigam P, Mukhija RD, Gupta AK, et al. Hansenol Int. (1984). 9(1-2): 10-20. Sathyanathan TJ. Indian Med Gaz. 1985;119(6):196–197

10)Zarkova S (1983). Tribestan: Experimental a Clinical Investigations. Chemical Pharmaceutical Research Institute.