Antioxidačná aktivita našich „hacknutých medov“
Med je dobre známy ako prírodný antioxidant. Zložkami zodpovednými za antioxidačné vlastnosti medu sú predovšetkým fenolové kyseliny, flavonoidy, vitamíny a enzýmy a tiež malé množstvo minerálnych látok [1, 2]. Početné štúdie uvádzajú, že väčšina chronických ochorení, ako je rakovina, koronárna a neurologická degenerácia, je dôsledkom oxidatívneho poškodenia. Je tiež preukázané, že terapeutický potenciál medu je vždy spojený s antioxidačnou kapacitou [5]. V posledných rokoch sa preto štúdie zameriavajú na zloženie medov a ich biologické vlastnosti, ako sú antioxidačné [6], protizápalové [7] a antimikrobiálne aktivity [8] pri hojení rán [9], ako aj v liečbe kožných vredov [10] či gastrointestinálnych porúch [11].
V rámci antioxidačnej aktivity medov hrá veľkú úlohu kombinovaná aktivita už spomínaných zložiek prostredníctvom synergických účinkov (pri ich kombinácii dochádza k významnému navýšeniu ich účinku) [3, 4]. Pretože pre plné využitie potenciálu medu je potrebné ho konzumovať v natívnej forme av relatívne veľkých dávkach (50 – 80g/deň) [12], obohatili sme naše medy o silné prírodné antioxidanty . Vďaka tomu ti stačí pre vytúžený efekt podstatne menšie množstvo medu a zároveň je zdravotný benefit našich medov mnohonásobne vyšší, než u bežných medov . Na druhú stranu vzhľadom na prírodné zloženie našich produktov sa nemusíš báť predávkovania, ani vedľajších účinkov.
Na potvrdenie funkčnosti našich medíkov sme v spolupráci s Juhočeskou Univerzitou v Českých Budějoviciach naše medy podrobili analýze na antioxidačnú kapacitu a sami sme boli prekvapení, mocou našich produktov. Rozdiel v antioxidačnej kapacite klasického medu (jarný kvetový med z južných Čiech) a našich medov môžeš vidieť na grafe a musíš uznať, že rozdiel je to obrovský .
Hodnoty antioxidačnej kapacity boli namerané metódou DPPH a sú vyjadrené v mg of AAE/100 g FM. Hodnoty v podstate ukazujú, koľko mg kyseliny askorbovej (vitamínu C) by muselo byť v 100 g analyzovaného produktu, aby sa dosiahla rovnaká antioxidačná aktivita.
[1] I. Erlund, „Review of the flavonoids quercetín, hesperetín, and naringenín. 24, no. 10, pp. 851-874, 2004.
[2] A. Meda, CE Lamien, M. Romito, J. Millogo, a OG Nacoulma, „Determinácia celkových fenolic, flavonoidov a proline obsahu v Burkina Fasan honey, ako je ich radical scavenging activity,“ Food Chemistry, vol. 91, no. 3, pp.
[3] N. Gheldof, X. Wang, a NJ Engeseth, „Identifikácia a koncentrácia antioxidantov prvkov z rôznych kvetov,“ Journal of Agricultural and Food Chemistry, vol. 50, no. 21, pp.
[4] OO Erejuwa, SA Sulaiman, a MSWahab, „Honey: a novel antioxidant,“ Molecules, vol. 17, no. 4, pp.
[5] ICFR Ferreira, E. Aires, JCM Barreira, a LM Estevinho, „Antioxidant aktivity Portuguese honey samples: rôzne contributions of entire honey and phenolic extract,“ Food Chemistry, vol. 114, no. 4, pp.
[6] M. Al-Mamary, A. Al-Meeri, a M. Al-Habori, „Antioxidant aktivity a celkové phenolics rôznych typov medu,“ Nutrition Research, vol. 22, no. 9, pp. 1041-1047, 2002.
[7] AJ Tonks, RA Cooper, KP Jones, S. Blair, J. Parton, a A. Tonks, „Honey stimulates inflammatory cytokine production from monocytes,“ Cytokine, vol. 21, no. 5, pp. 242-247, 2003.
[8] K. Brudzynski a L. Kim, „Storage-induced chemických zmien v aktívnych komponentoch medu de-regulate jeho antibacterial activity,“ Food Chemistry, vol. 126, no. 3, pp. 1155 – 1163, 2011.
[9] NM Nasir, AS Halim, KB Singh, AA Dorai, a MM Haneef, „Antibakteriálne vlastnosti z tualang medu a jeho účinok v rozpálenom manažmente: a comparative štúdie,“ BMC Complementary and Alternative Medicine, vol. 10, article 31, 2010.
[10] M. Subrahmanyam, „Topická aplikácia medu v burze,“ Britský Journal of Surgery, vol. 78, no. 4, pp. 497-498, 1991.
[11] SD Ladas, DN Haritos, a SA Raptis, „Honey môže mať laxatívny účinok na normalizované prvky, pretože je absolútne absorpcia absolútnej fructózy,“American Journal of Clinical Nutrition, vol. 62, no. 6, pp. 1212-1215, 1995.
[12] S. Bogdanov, T. Jurendic, R. Sieber & P. Gallmann. (Honey for nutrition and health: review. Journal of American college of Nutrition. 27(6): 677-689, 2008.